Základné funkcie účtovníctva

V tomto článku sa budeme venovať funkciám a zásadám účtovníctva.

Účtovníctvo definujeme ako relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií, ktorý poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti podniku a o jej výsledku. Účtovníctvo je podnikovou disciplínou, slúži ako nástroj riadenia podniku aj keď podľa mojej skúseností mikro a malé podniky nevenujú dostatočnú pozornosť účtovníctvu.

Predmetom účtovníctva podľa Zákona o účtovníctve  je účtovanie skutočností o:

a) stave a pohybe majetku,
b) stave a pohybe záväzkov,
c) rozdiele majetku a záväzkov,
d) výnosoch,
e) nákladoch,
f) príjmoch,
g) výdavkoch,
h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky,

Tieto informácie musia byť:

• relevantné,
• objektívne,
• včasné,
• aktuálne,
• zrozumiteľné,
• porovnateľné.

Účtovníctvo je komplexný súhrn informácií o hospodárskej činnosti podniku, ktorý má viaceré funkcie. Medzi základné funkcie patria:

• Dokumentačná funkcia,
• Informačná funkcia,
• Kontrolná funkcia,
• Registračná funkcia,
• Dôkazová funkcia,
• Vymeriavacia funkcia.

Dokumentačná funkcia

Účtovaním a zaznamenávaním všetkých účtovných operácií do účtovných kníh pomocou programového vybavenia predstavuje prehľadnú formu zobrazenia hospodárenia účtovnej jednotky za dané obdobie. Každý účtovný zápis je podložený účtovnými dokumentmi a spolu vytvárajú dôkazový prostriedok pri súdnych sporoch.

Informačná funkcia

Účtovníctvo vytvára obraz o hospodárení podniku, ktorý je poskytovaný externým aj interným užívateľom a plní informačnú funkciu. Pomocou účtovníctva tak dochádza ku komunikácii s externými užívateľmi ako sú obchodný partneri, štát, daňové úrady, sociálna a zdravotné poisťovne a banky. Informačnú funkciu plní účtovníctvo aj do vnútra podniku pre interných užívateľov, ktorými sú manažéri, majitelia, akcionári, investori a zamestnanci.

Kontrolná funkcia

Účtovníctvo zobrazuje výsledky v reálnom čase a podáva obraz o situácii podniku čo umožňuje bezprostrednú kontrolu aktuálnych plánov a rozpočtov. Účtovníctvo poskytuje v reálnom čase všetky údaje o účtoch, stavoch a prevodoch k akémukoľvek obdobiu alebo dňu. Na základe toho je možné korigovať a upravovať jednotlivé položky v účtovníctve.

Vymeriavacia funkcia účtovníctva

Táto funkcia pojednáva o vymeraní základu dane pre daň z príjmov. Taktiež o vymeraní dane z pridanej hodnoty a podobne. Dôkazová funkcia slúži najmä pri právnych sporoch, kedy môže dôjsť medzi subjektmi o dokazovanie pravdivosti. Účtovníctvo plní tiež registračnú funkciu pre daňový úrad, štatistický úrad alebo poisťovne.

Aby účtovníctvo plnilo svoju funkciu je potrebné, aby boli dodržané účtovné zásady. Účtovné zásady tvoria teoretickú základňu účtovníctva. Najvyššou zásadou je zásada vecného a pravdivého zobrazenia reálnej finančnej situácie podniku.

Medzi základné zásady účtovníctva patria:

• Zásada účtovnej jednotky – ekonomické procesy a javy sa zobrazujú za určitý celok, pričom musí byť jasne oddelený majetok účtovnej jednotky od majetku majiteľov,
• Zásada merania pomocou peňažnej jednotky – účtovníctvo sleduje stav a pohyb majetku, ktorý musí byť ocenený peňažnými jednotkami,
• Zásada oceňovania v historických cenách – predpokladá oceňovanie majetku v obstarávacích cenách vynaložených v čase nákupu. Táto zásada nerešpektuje zmenu kúpnej sily peňažnej jednotky a predpokladá, že peňažná jednotka je stabilná. Neberie do úvahy infláciu,
• Zásada neobmedzenej doby trvania podniku – vychádza z predpokladu, že podnik ako účtovná jednotka nemá v úmysle pristúpiť k svojej likvidácii alebo obmedzovať svoje podnikateľské činnosti,
• Zásada stálej kúpnej sily peňažnej jednotky – zásada kedy peňažné prostriedky majú stálu kúpnu schopnosť a plnia výmennú funkciu pri obstarávaní tovarov a služieb.
• Zásada vymedzenia momentu realizácie – zásada vymedzuje okamžik, kedy je výnos považovaný za uskutočnený. V tom momente dochádza k predaju výrobkov alebo služieb. Moment realizácie nemusí súvisieť aj s prijatím platby za plnenie.
• Zásada vecného a časového priraďovania nákladov výnosom – všetky náklady a výnosy, o ktorých je účtované by mali časovo a vecne spolu súvisieť. Princíp sa nazýva aj akruálnym princípom,
• Zásada aktuálnosti – aktuálnosť informácií k požadovanému obdobiu má byť zabezpečená pravidelným spracovaním účtovných údajov,
• Zásada objektívnosti informácií – zásada, ktorá určuje, aby účtovníctvo poskytovalo objektívny pohľad na hospodárenie podniku. Objektívny sa stáva ak každý účtovný prípad je doložený účtovným dokladom a vzťahy sú overené inventarizáciou,
• Zásada opatrnosti – predstavuje rozumný odhad krokov a postupov, ktoré majú snahu neprenášať súčasné riziká do budúcnosti. Predpokladá vykazovať len reálne a uskutočniteľné výnosy. Zásada opatrnosti so sebou nesie aj účtovné metódy ako sa vyhnúť budúcim rizikám formou tvorby rezerv,
• Zásada konzistencie používaných účtovných zásad a účtovných metód – zásada vyžaduje dodržiavanie rovnakých metód a zásad účtovania počas jednotlivých období, aby bolo možné jednotlivé obdobia medzi sebou porovnať,
• Zásada významnosti informácií
• Zásada prednosti obsahu pred formou – dáva prednosť obsahu účtovných informácií pred ich formou. Samotná forma je tiež dôležitá, ale plní až druhoradú funkciu,
• Zásada zákazu kompenzácie – zásada nedovoľuje vzájomné vyrovnávanie jednotlivých položiek na strane aktív a pasív,
• Zásada podvojnosti – pojednáva o účtovných jednotkách, ktoré účtujú formou podvojného účtovníctva, kde každý účtovný prípad je zaúčtovaný vždy na minimálne dvoch rôznych účtoch s rovnakou sumou. Aktíva sa musia vždy rovnať pasívam.

Mgr. Gábor Hulitka

Konateľ a spolumajiteľ účtovnej spoločnosti Ekonoom.sk s.r.o., v doterajšej práci  sa venoval prevažne účtovníctvu malých firiem fyzických  a právnických osôb. Aktívne sa pripravuje na znaleckú činnosť v odbore Účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika. Je asistentom audítora a autor knihy Chyby účtovníctva.