Zo skúsenosti viem, že pre mnoho podnikateľov, ale aj účtovníkov a mzdárov robí problém odpovedať na otázku, ci byť zamestnaný vo vlastnej firme alebo byť evidovaný na ÚPSVaR prípadne byt samoplatiteľom a platiť si mesačné povinné zdravotné odvody vo výške 66,78 eur (rok 2019) .
Ak sa vám táto suma zdá zbytočne vysoká, ale zároveň chcete byť plnohodnotne zdravotne poistený, dá sa využiť jednoduchá vec, ktorá je v súlade so zákonom.
Čiastočný pracovný úväzok. Ako na to? Zamestnáte sa vo vlastnej spoločnosti, napríklad na 5 hodín mesačne s príjmom 4,00€/ hod.
Na začiatku (najmä ak nikoho nezamestnávate) je nutné sa prihlásiť do zdravotnej a sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a pribudne vám povinnosť odovzdávať výkazy daňovému úradu.
Od roku 2019 nastali výrazné zmeny v zákonoch, ktoré ovplyvnia nároky a povinnosti podnikateľov pri zamestnaní sa do vlastnej firmy. Predtým ako urobíte rozhodnutie, či budete chcieť byt zamestnaný, odporúčam porovnať si všetky výhody a nevýhody spojené so zamestnaním. Ja som tieto výhody a nevýhody zhrnul a chcem vám ušetriť čas.
Nevýhody:
- Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej, zdravotnej poisťovni a daňovým úradom
- Povinná zdravotná služba
- Smernica na ochranu osobných údajov
- BOZP Smernica
- Možné kontroly od Sociálnej a zdravotnej poisťovni a inšpektorátu práce
- Finančná záťaž pre firmu (cena vypracovania výplatnej pásky)
- Dodržovanie Zákonníka práce
Výhody:
- plne zdravotné poistenie
- Sociálne poistenie + sa vám rátajú roky do dôchodku
- Finančná úspora na odvodoch ročne okolo 600€
- Mzdové náklady sú daňovým nákladom/výdavkom pre firmu
- Lepšie využitie daňových bonusov
- Optimalizácia nákladov a príjmov
Minimálna mzda od 01.01.2019
Zvýšenie minimálnej mzdy má každoročne vplyv na minimálne mzdové nároky zamestnancov. Tie sa vzťahujú na zamestnávateľov, u ktorých nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Títo zamestnávatelia sú podľa Zákonníka práce povinní svojim zamestnancom poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.
Zákonník práce definuje šesť stupňov náročnosti práce, pričom minimálny mzdový nárok na najnižšom stupni je rovný zákonom určenej minimálnej mzde. Stupeň náročnosti práce určuje zamestnávateľ podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve.
Kratší pracovný čas
Podľa § 49 ZP zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť aj zmenu týždenného pracovného času, ktorý bol v pracovnej zmluve pôvodne dohodnutý tak, že so zmenou dĺžky pracovného času bude zamestnanec súhlasiť. So súhlasom zamestnávateľa a zamestnanca môže dôjsť aj k zmene kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
V tomto prípade sa jedná o čiastočný pracovný úväzok (alebo akúkoľvek inú formu práce pri určenej hodinovej mzde), pričom hodinová minimálna mzda pre rok 2019 je určená vo výške
Ak sa rozhodnete zamestnať vo vlastnej spoločnosti odporúčam túto možnosť odkonzultovať so svojim účtovníkom, ktorý by vám mal ochotne poskytnúť informácie. O postupe registrácie spoločnosti ako zamestnávateľa budeme písať v ďalšom článku.
Konateľ a spolumajiteľ účtovnej spoločnosti Ekonoom.sk s.r.o., v doterajšej práci sa venoval prevažne účtovníctvu malých firiem fyzických a právnických osôb. Aktívne sa pripravuje na znaleckú činnosť v odbore Účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika. Je asistentom audítora a autor knihy Chyby účtovníctva.
34 komentárov k “Štatutári – ako si ušetriť na odvodoch?”
chcem sa opytat ze ked pracujem na kratsi pracovny cas to je 27,5 hodin tyzdenne ake su moje odvody … v akej vyske dakujem
Dobrý deň,
Vaša otázka nie je dobre položená. Pre výpočet výšky odvodov potrebujeme poznať výšku príjmu a typ vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Ak nám pošlete tieto údaje, tak Vám budeme pomôcť vyrátať odvody.
Hulitka
,,Do základu sa nezahŕňajú odmeny za prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti).,,
Otázka:
Ak som konateľ tvorím sociálny fond? Ide to do nákladov 2015?
Ďakujem.
Dubnička
Dobrý deň,
ak ste konateľom firmy na základe zmluvy o výkone funkcie, tak v taktom to prípade nevytvárate SF za seba. Ak by ste mali pracovnú zmluvu ako konateľ tak by ste mali vytvárať SF a tým pádom si dávať do nákladov 2015. Sociálny fond musí tvoriť zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Takýto zamestnávateľ môže tvoriť povinný prídel do výšky 1%.
Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6%.
S pozdravom
Hulitka
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať ako je to so zamestnaním sa ako konateľ respektíve spoločník na čiastočný oseminový pracovný pomer vo vlastnej firme. Kde by som platil mesačne sumu okolo 33 eur neviem presne to číslo. V tejto sume by som mal zahrnuté ZP odvody v plnom pokrytí + plnohodnotné soc poistenie v prípade starobného minimálneho dôchodku.
Ďakujem za skorú odpoveď na email
Dobrý deň pán Hazucha,
ďakujeme za otázku.
Vo vašom v prípade treba dodržať minimálnu mzdu za aktuálny rok 2016, Táto suma je 405 €/mesiac pri plnom úväzku (160 hodín).
Na čiastočný osminový pracovný pomer to je 405/8=50,625€ pričom minimálnu hodinovú mzdu treba dodržať!
Na výpočet čistej mzdy a odvodov môžete používať nasledujúci vzorec:
50,625 € (Hrubá mzda) * (13,4% + 35,4%=48,6%) – (odvody do ZP a SP) = 24,60€ budú celkové odvody do SP a ZP pri brutto mzde 50,625€/mesiac.
Čo sa týka riešenia odvodov pre konateľov firiem, aktuálna legislatíva už umožňuje aj lepšie riešenie na optimalizáciu výšky odvodov do ZP a SP.
S pozdravom
Hulitka
Viete mi napísať na email viac o tej poslednej vete?
Čo sa týka riešenia odvodov pre konateľov firiem, aktuálna legislatíva už umožňuje aj lepšie riešenie na optimalizáciu výšky odvodov do ZP a SP.
Ďakujem, samozrejme mi môžete napísať aj sem, sledujem Váš blog.
K tomu rozboru čo ste napísali pán Hulitka napíšem len toľko, že ste zabudli napísať odvody ako zamestnanec, nemám pravdu? Tu ste napísali odvody len ako zamestnávateľ.
Myslím preddavky za daň zo závislej činnosti.
Dobrý deň pán Ignác,
rozbor je správny.
Do odvodov sa rátajú len SP a ZP. Daň je daň zo závislej činnosti, čo sa platí len pri neuplatňovaní NČ alebo z príjmu cez 316,94€/mesiac.
Odvody pre zamestnávateľa: ZP – 10% a SP 25,2% = 35,2%
Odvody pre zamestnanca: ZP – 4% a SP 9,4% = 13,4%
SPOLU: 48,6%
Daň zo závislej činnosti: 19%, ak si uplatňuje NČ tak nad sumou 316,94/mesiac, ináč sa neplatí ak má príjem len 50,62€/mesiac.
S pozdravom
Hulitka
dobry den, zdravotny odvod by mal kvoli odpocitatelnej polozke odpadnut?
Dobrý deň,
Odpočítateľnú položku si nebude môcť uplatniť ak ste:
– samostatne zárobkovo činná osoba
– zamestnanec s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných občanov
– dohodár
– člen štatutárnych orgánov poberajúci za výkon funkcie odmenu
– spoločník s.r.o. poberajúci odmenu za prácu vo vlastnej spoločnosti
– poslanec v samosprávach, ústavný činiteľ
– osoba pracujúca vo väzbe
– osoba pracujúca na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (príkazné zmluvy, zmluvy o dielo)
– osoba so zdaniteľnými príjmami podľa §7 a 8 zákona o dani z príjmov
– osoba s príjmami z podielov na zisku
VIAC v článku: https://www.ekonoom.sk/dane-a-odvody/zdravotne-poistenie-rok-2016-mzdove-veliciny-3/
S pozdravom
Hulitka
Dobrý deň pán Hazucha,
na túto otázku by sme Vám vedeli odpovedať vrámci poradenstva. Poradenstvo robíme pri osobnom stretnutí.
S pozdravom.
Hulitka
Ako všetko, aj to je voľne prístupné na internete, ďakujem za to že ste ma na to naviedli 🙂 Už som sa dočítal tie potrebné fakty, ktoré som kvázi potreboval vedieť. Na reálne stretnutie by som nemal čas, pokiaľ by ste nechceli prísť Vy za mnou. Ale z toho časového hľadiska je efektívnejšie si čo to prehľadať na internete z pokoja domova a nájsť 🙂
Pekny den,
rad by som sa touto cestou opytal ci by bolo mozne sa na ciastocny uvazok povedzme 5 hodin po 2,20e/hod zamestnat viac ako jedneho konatela firmy, teda ak nejde o jednoosobovu sro.
Dakujem
Dobrý deň,
samozrejme ak je konateľov viac, tak každý môže byť zamestnaný. Ak by ste potrebovali optimálne nastavenie miezd konateľov tak nás neváhajte kontaktovať e-mailom.
Ing. Matej Sedliak
Dobry den.
Potreboval by sim poradit, som zamestnany na trvaly pracovni uvazok. Chcem si zalozit s.r.o popri zamestnany, predajnu nahrad.dielov kde budem aj predavat. Musim platit odvody a poberat mzdu, ked uz za mna plati zamestnavatel. Aka zmluva by bola najlepsia? Budem konatel a dvaja spolocnici. Jeden zamestnanec na skrateny uvazok ktory bude pracovat len ked ja nebudem moct? Dakujem za odpoved.
Stevo
Dobrý deň,
ak by ste boli zamestnaný popri konatelstva, nemusíte riešiť odvody pričom ja neviem, či budete za funkciu konateľa poberať odmenu?! Je to na konateľa ako si to nastaví vo firme.
Vaša situácia nie je jednoduchá, preto by som odporúčal túto vec riešiť cez poradenstvo, a nájsť riešenia šité na mieru.
S pozdravom
Hulitka
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či ako konateľ s.r.o. mám nárok na daňový bonus.
Ďakujem.
Dobrý deň,
samozrejme nárok máte na daňový bonus, avšak musíte mať splnené podmienky pre daňový bonus.
Ďakujeme
Ing. Matej Sedliak
Dobrý večer,
ja by som sa chcela informovať k tej mzde spoločníka/konateľa zamestnaného v s.r.o.:
Som zamestnancom vo vlastnej s.r.o., kde som jediným konateľom a jediným spoločníkom od 1.2.2017, od rovnakého dátumu som aj zamestnancom. Od 1.7.2016 do 31.1.2017 t.j. 7 mesiacov som bola evidovaná na ÚPSVaR a moje trvalé bydlisko je vo Veľkej Lomnici t.j. okres Kežmarok. Ak som dobre pochopila mám nárok na odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu pre výpočet poistného do ZP (vyšlo mi 240 EUR za predpokladu ze robím na 1/2 uvazok každý deň po 4 hodiny). Pracujem ako obchodný konzultant s hrubým mesačným platom 450 EUR. Snažila som si vypočítať výšku odvodov do ZP a SP za firmu (ZP cca 21EUR a SP 113EUR) aj za zamestnanca (ZP cca 8 EUR a SP cca 42EUR) neviem ci spravne ..
Mojim cielom je dostat z firmy co najviac penazi von za najnizsie naklady .. (budem si uplatnovat aj cestovne nahrady – kedze na sukromnom vozidle najazdim cca 3000 km mesacne)Viete mi prosim preverit ten vypocet odvodov za firmu a zamestnanca, ci je to spravne ? Resp. viete poradit inu optimalnu vysku mzdy .. ?
A este by som sa chcela opytat, ci aj pri 1-osobovej s.r.o. (1 zamestnanec – ja; a 1 dohodár) je treba mať tie dokumenty ktore spomínate vyššie (BOZP smernica .. zdravot. sluzba atd)
Vopred ďakujem a ostávam s pozdravom
Dobrý deň pani Katarína,
Vašu situáciu by sme vedeli konzultovať v rámci poradenstva, keďže ide o komplexnú odpoveď šitá na mieru.
Výpočet by som odkontrolujem a odkomunikoval mailom. Ak máte pracovnú zmluvu tak musíte mať BOZP aj zdravotnú službu, atď.
S pozdravom
Hulitka
k vyššiemu komentaru len chcem doplniť, že ako konatel a spolocnik nepoberám odmenu za výkon ziadnej z uvedených funkcií … a nevyplacam si ani podiel zo zisku ..
Dobrý deň,
rada by som poprosila o informáciu…, ak spoločník vykonáva pre svoju s.r.o. aj manuálnu prácu, aká zmluva by sa s ním mohla uzavrieť? Nechce to riešiť klasickou pracovnou zmluvou nakoľko by trebalo zabezpečiť zdravotnú službu… Ide o firmu s dvoma spoločníkmi, ktorí sú zároveň aj konateľmi.
Vopred ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
ak sa chcete vyhnúť zdravotnej službe tak jediným riešením je výkon funkcie konateľa.
Ďakujeme
Ing. Matej Sedliak
Dobrý deň, chcela by som sa informovať: založila som si s.r.o.,kde som spoločníčka iba ja a s manželom sme obaja konatelia. Chcem prevádzkovať športové zariadenie (prenájom športových priestorov + občerstvenie. Pracovať v spomínanom zariadení budem ja 4 hod. denne. Potrebujem si uzatvoriť pracovnú zmluvu sama so sebou? Alebo môžem pracovať v tomto zariadení s pozície konateľky s nepravidelným príjmom? Nemôže mi Inšpektorát práce pri kontrole uložiť pokutu za tzv. čiernu prácu?
Ďakujem za odpoveď. Príjemný deň prajem. B.
Dobrý deň,
určite treba spraviť pracovnú zmluvu alebo dohodu medzi právnym subjektom a Vami ako fyzickou osobou. Môžete si stanoviť povedzme skrátený pracovný úväzok. Treba dodržať Zákonník práce.
Ďakujeme
Ing. Matej Sedliak
Dobrý deň, rozmýšľam zamestnať sa na štvrtinový pracovný úväzok. Ako je to prosím Vás s odvodmi do Zdravotnej a Sociálnej poisťovne, ak predpokladáme, že mzda bude 1/4 z minimálnej mzdy?
Forma zmluvy by bola na trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú. V takom prípade už okrem odvodov z platu, zvlášť do Zdravotnej poisťovne odvádzať nemusím nič?
Za odpoveď Vám ďakujem. Žáková.
Dobrý deň,
v takomto prípade ide o skrátený úväzok, ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas (§ 49 Zákonníka práce). Vaša minimálna mzda v eurách za mesiac sa zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 663/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Takto vypočítaná suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.
Okrem odvodov nebudete platiť nič naviac.
S pozdravom
Hulitka
Aku zmluvu by ste odporucali pre konatela spolocnosti, ktorá len vykonava Kupa a predaj a nema ziadnu prevadzku aby odvody by boli najtihsie!? Dakujem
Dobrý deň,
ak ste konateľ obchodnej spoločnosti, kde vykonávate funkciu konateľa máte na výber.
1. možnosť byť konateľom bez zmluvy o výkone funkcie konateľa. V prípade, že nedôjde k uzatvoreniu tejto zmluvy, vzťah konateľa a s.r.o. sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 566 – § 576).
Medzi základné povinnosti konateľa patrí:
– vedenie účtovníctva s.r.o.
– predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo strát v súlade so spoločenskou zmluvou.
– vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, konať v súlade so záujmami spoločnosti a spoločníkov
– zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktorých prezradenie nepovolanej osobe by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu alebo ohroziť záujmy spoločnosti alebo spoločníkov,
– povinnosť dodržať zákaz konkurencie,
V takomto prípade, nie je konateľ poistený a má status samoplatiteľa zdravotného poistenia.
2. možnosť, je mať zmluvu o výkone funkcie konateľa a to podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka.
V zmluve je možnosť nastaviť odmenu konateľa ale aj ďalšie benefity napr.: dovolenku, služobný mobil, auto, atď.
Pozor zmluva musí mať písomnú formu a v prípade jediného spoločníka, rozhodnutie musí byť úradne overené.
3. možnosť mať pracovnú zmluvu podľa Zákonníku práce.
Pracovnú zmluvu odporúčame v prípade, ak v spoločnosti okrem výkonu funkcie konateľa pracuje ako vedúci zmeny, IT vývojár, šofér, v administratíve alebo ako operátor vo výrobe a táto práca je nad rámec zmluvy o výkone funkcie, respektíve mandátnej zmluvy.
Pozor na dodržovanie Zákonníku práce.
Ďakujeme
Mgr. Hulitka Gábor
Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/sro/konatel-sro-prava-povinnosti © Podnikajte.sk
Dobrý deň, rad by som sa opýtal na bod 3 Vašej odpovede. Podľa článku tu https://ludskourecou.sk/2017/06/musim-sa-vo-svojej-eserocke-aj-zamestnat-myty-fakty-a-nazory/ a rozhodnutia ÚS sa v jednoosobovej sro konateľ nemôže zamestnať, lebo by na oboch stranách zmluvy bola tá istá osoba. Aký je prosím k tejto téme Váš postoj? Ďakujem
Dobrý deň,
práca spoločníka pre vlastnú firmu na základe pracovnej zmluvy je podľa nášho názoru v poriadku.
Ak konateľ má len zmluvu o výkone funkcie konateľa, môže vykonať najmä:
– plniť uznesenia valného zhromaždenia,
– zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
– vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy po každej zmene spoločenskej zmluvy a zabezpečiť uloženie aktuálneho znenia spoločenskej zmluvy do zbierky listín,
– podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri a predložiť príslušné listiny na uloženie do zbierky listín do 30 dní od prijatia relevantného rozhodnutia,
– prijímať rozhodnutia o ročných plánoch Spoločnosti,
– pri rozhodovaní zohľadňovať všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ktoré je povinný si vopred zaobstarať,
– predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie ročnú individuálnu závierku a návrh na rozdelenie zisku, príp. úhradu strát,
– viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti,
– zvolať valné zhromaždenie najmenej jedenkrát v kalendárnom roku spôsobom upraveným v spoločenskej zmluve.
– Zabezbepočať a urdržovať príjmy a budovať dobré meno spoločnosti
Ak člen štatutárneho orgánu popri svojej činnosti vykonáva aj závislú prácu, môže byť súčasne v obchodnoprávnom aj pracovnoprávnom vzťahu, teda ak ide o iné činnosti, ako činnosť štatutárneho orgánu a ide o závislú prácu, možno založiť na výkon tejto práce pracovnoprávny vzťah. Obsah pracovného pomeru sa s obsahom funkcie štatutárneho orgánu nesmie prekrývať. V prípade uzatvárania pracovných zmlúv s členmi štatutárnych orgánov môže nastať otázka konfliktu záujmov, nakoľko na oboch stranách môže stáť tá istá osoba (ak konateľ podpisuje tú istú pracovnú zmluvu za spoločnosť i za seba).
V praxi to znamená to, že ak konateľ a spoločník chce vykonať prácu, ktorý nespadá pod výkon funkcie konateľa, tak podľa nás by mal mať pracovnú zmluvu alebo dohodu o pracovnej činnosti, že takúto prácu vykonáva.
Ďakujeme
Hulitka Gábor
Dobrý deň,
prosím Vás o radu ku tejto problematike : – naša Sro momentálne zamestnáva zamestnancov na kratší pracovný čas,
1 hodina/deň (z dôvodu šírenia pandémie Covid-19 sa zamestnávateľ dohodol so zamestnancami na skrátení pracov.
úväzkov). V mesiaci máj plánuje konateľ úplné uzatvorenie prevádzky, no nechce zamestnancov prepustiť a tak im
ponúka opäť skrátenie pracovného úväzku na 1 hodina/týždeň. Je možné podľa Zákonníka práce takto skrátiť úväzky ?
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
v súlade s § 49 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Platí Však, že zamestnávateľ môže so zamestnancom kedykoľvek počas trvania pracovného pomeru dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas, či naopak zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
Pritom platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. Zákonník práce taktiež ukladá zamestnávateľovi všeobecnú povinnosť, aby zrozumiteľným spôsobom informoval svojich zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.
Zhrnutie:
Ak so zmenou súhlasia zamestnanci, je možné skrátiť pracovný čas na základe dodatku k pracovnej zmluve.
Ďakujeme
Hulitka Gábor