Úprava základu dane, t. j. daňová optimalizácia predstavuje spôsob využívania legálnych opatrení a postupov v súlade s platnými právnymi predpismi na zníženie základu dane daňovníkov, ich daňovej povinnosti a následne aj výšky odvodov.
Daňová optimalizácia má mnoho foriem a nie je univerzálna, nakoľko treba prihliadať na konkrétne špecifiká každého daňovníka. Daňovníci by nemali svoju daňovú optimalizáciu plánovať iba z krátkodobého hľadiska, ale mali by sa zamerať predovšetkým na horizont viacerých zdaňovacích období (odporúčame 4 roky). V období posledných mesiacov každého roka by sa mali sústrediť najmä na dlhodobý majetok, zásoby, záväzky a pohľadávky. Štatutári obchodných spoločností na účely daňovej optimalizácie môžu využiť kúpu dlhodobého majetku, ktorý budú mať k 31.12. evidovaný v evidencii majetku a ktorý nie je vylúčený z odpisovania pred koncom roka.
- Ďalšou možnosťou, ako znížiť základ dane je nákup hmotného majetku, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700,- eur a doba použiteľnosti je kratšia ako jeden rok. V takomto prípade sa výdavok uplatňuje v daňových nákladoch v plnej výške.
- Dlhodobou daňovou optimalizáciou je prerušenie odpisovania určitej skupiny majetku v zdaňovacom období s vykázanou stratou a predĺženie doby odpisovania.
- Spoločnosti môžu využiť na úpravu základu dane aj umorovanie daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období (max 4 roky)
- Daňová optimalizácia zahŕňa aj úhradu záväzkov, ktorým uplynulo viac ako 36 mesiacov od ich doby splatnosti. V prípade, že ich spoločnosť neuhradí, je povinná ich v zmysle § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zahrnúť do základu dane. Zníženie základu dane môžu obchodné spoločnosti ovplyvniť uhradením takých nákladov, ktorých zahrnutie do daňových výdavkov je podmienené ich úhradou, napríklad nájomné platené fyzickým osobám, zmluvné pokuty a úroky z omeškania.
Tvorba daňovo uznateľných opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, slúži na zníženie základu dane obchodných spoločností.
SZČO – Samostatne zárobkovo činné osoby na znižovanie základu dane na konci roka vyžívajú spôsoby uplatňované v obchodných spoločnostiach, majú však aj ďalšie možnosti.
- Podnikatelia pri daňovej optimalizácii môžu využiť uplatnenie paušálnych výdavkov.
- Vtedy nespracovávajú účtovníctvo, ale vedú iba evidenciu o príjmoch, zásobách a pohľadávkach.
- Hlavnou formou znižovania základu dane podnikateľov je uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) v prípade dosiahnutia aktívnych príjmov v zmysle ustanovení § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
- Daňovník si nemôže znížiť základ dane z pasívnych príjmov, t. j. z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3, z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 a z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
- Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške 19,2 násobku platného životného minima (3 803,33,-€/rok). Výška životného minima v roku 2014 je 198,09 eura vyhlásená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodina SR č. 194/2011 Z. z. To znamená, že nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka po zaokrúhlení je vo výške 3 644,74 eura. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže daňovník uplatniť po splnení podmienok podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) daňovník postupuje v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 3 až 5 zákona o dani z príjmov.
- Samostatne zárobkovo činné osoby môžu na daňovú optimalizáciu využívať uplatňovanie nezdaniteľných príjmov a oslobodení od dane. Tak ako obchodné spoločnosti, môžu aj podnikatelia pri znižovaní základu dane využiť umorovanie straty z predchádzajúcich zdaňovacích období.
Podnikatelia môžu optimalizovať dane zvolením vhodnej metódy odpisovania hmotného majetku formou rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania. V súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov môžu daňovníci odpisovanie hmotného majetku prerušiť v čase vykazovania daňovej straty.
Položky upravujúce základ dane – najčastejšie odpočítateľné položky v roku 2014
Aj keď zákon o dani z príjmov prioritne definuje pripočítateľné položky, o ktoré musí účtovná jednotka na konci roku zvýšiť svoj základ dane, tak existuje aj niekoľko odpočítateľných, ktoré naopak vykázaný základ dane znížia. Medzi najčastejšie odpočítateľné položky, s ktorými sa môže účtovná jednotka v praxi stretnúť patria:
a) príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, ak sú súčasťou vykázaného základu dane, t.j. riadku 100 daňového priznania
– ide najmä o príjmy definované v §3 ods. 2 zákona o dani z príjmov ako napríklad:
– príjmy získané darovaním a dedením ak boli účtované do výnosov,
– podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku inej obchodnej spoločnosti alebo družstva,
– príjmy z nadobudnutia nových akcií a podielov pri súčasnom zvýšení základného imania,
– príjem získaný v rámci asignácie dane, t.j. príjem z podielu zaplatenej a poukázanej dane.
b) príjmy oslobodené od dane, ak sú súčasťou vykázaného základu dane, t.j. riadku 100 daňového priznania
– ide najmä o rôzne príjmy definované v §13 zákona o dani z príjmov. Oslobodené od dane sú najmä dotácie alebo granty poskytované na základe medzinárodných zmlúv, úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty, členské príspevky, výnosy z kostolných zbierok a pod.,
c) príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené u daňovníkov nezaložených a nezriadených na podnikanie, ak sú súčasťou riadku 100
– ide najmä o príjmy plynúce takémuto
daňovníkovi z činnosti, na ktorej účel vznikol alebo ktorá je ich základnou činnosťou, oslobodené sú tiež príjmy z predaja alebo prenájmu majetku v rozpočtovej organizácii za predpokladu, že je tento majetok zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa a rovnako sú oslobodené aj príjmy dosahované obcou alebo VÚC z prenájmu ich majetku,
d) príjmy, pri ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorých daňovník nevyužil možnosť odpočítať zrážkou vybranú daň ako preddavok,
e) nerealizované kurzové zisky z prepočtu nezinkasovaných pohľadávok a neuhradených záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak daňovník využije možnosť tieto zisky nezahrňovať do základu dane,
f) rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi ak daňové odpisy prevyšujú tie účtovné,
g) zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania za predpokladu, že neboli do konca roka prijaté, nakoľko do základu dane sa zahrnú až v tom zdaňovacom období, v ktorom prišlo k ich zinkasovaniu (v zdaňovacom období, v ktorom príde k ich úhrade budú tvoriť položku pripočítateľnú, pričom v minulosti tvorili položku odpočítateľnú),
h) zúčtovanie (použitie alebo rozpustenie) rezervy alebo opravnej položky, ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok
i) sumy, ktoré neboli v minulosti považované za daňový výdavok z titulu ich nezaplatenia a v danom zdaňovacom období prišlo k ich úhrad.
– ide najmä o výdavky definované v §19 ods. 4, t. j. o nájomné a odplaty (provízie) za sprostredkovanie, ktoré sú uhrádzané fyzickej osobe a iné,
j) sumy, ktoré už boli u daňovníka raz zdanené.
Konateľ a spolumajiteľ účtovnej spoločnosti Ekonoom.sk s.r.o., v doterajšej práci sa venoval prevažne účtovníctvu malých firiem fyzických a právnických osôb. Aktívne sa pripravuje na znaleckú činnosť v odbore Účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika. Je asistentom audítora a autor knihy Chyby účtovníctva.
